Vo štvrtok, 28. 1. 2021 o 09:16 SEČ (8:16 svetového času) bolo seizmickými stanicami Národnej siete seizmických staníc (NSSS), Lokálnej seizmickej siete východné Slovensko (LSSVS), prevádzkovanej Ústavom vied o Zemi SAV a Fakultou matematiky, fyziky a informatiky UK a lokálnou sieťou elektrárne Mochovce (EMO) zaznamenané zemetrasenie v regióne stredného Slovenska. Jeho epicentrum bolo cca 8 km J od mesta Handlová, pri obci Nová Lehota (48,658° 18,698°). Zemetrasenie malo magnitúdo 3,2 a hypocentrálnu hĺbku 3 km pod zemským povrchom. Zemetrasenie bolo zaznamenané aj makroseizmicky a na jeho účinky reagovali aj obyvatelia v okolí epicentra. Primárne informácie pre TASR potvrdil Kristian Csicsay, vedúci Oddelenia seizmológie z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied.
V priebehu jednej hodiny po zemetrasení bolo na ÚVZ SAV elektronicky poslaných 36 makroseizmických dotazníkov z 11 lokalít stredného Slovenska, za 24 hodín po zemetrasení bolo doručených 213 hlásení z 33 lokalít.
Aktuálne údaje o pozorovaniach zemetrasenia sa nachádzajú na stránke http://www.seismology.sk/Recent_earthquake/1earthquake.php.
Epicentrum zemetrasenia v podhorí pohoria Vtáčnik bolo v oblasti ťažby hnedého uhlia Hornonitrianskych baní Prievidza. Podľa telefonickej informácie z HBP a.s., bolo zemetrasenie makroseizmicky pocítené aj v objektoch baní. Hypocentrálna hĺbka (3 km) však vylučuje spojitosť s banskou činnosťou, ktorá siaha len do hĺbky max. niekoľko sto metrov. Geologicky sa predbežne javí, že hypocentrum sa nachádza pod neogénnou výplňou Hornonitrianskej kotliny (sedimenty a vulkanity), v predterciérnom podloží hronika (chočský príkrov), resp. fatrika (krížňanský príkrov) v mezozoických vápencoch a dolomitoch, ktoré sú kolektorom termálnych a minerálnych vôd na Hornej Nitre. Prítomnosť vody pod vysokým tlakom (tzv. pretlak fluíd) v spojitosti s tektonickými zlomami môže byť príčinou zemetrasenia. Tiež môžeme vylúčiť spojitosť s vulkanizmom, ktorý formoval pohorie Vtáčnik v mladších treťohorách, pred viac ako 10 miliónmi rokov.
Zemetrasenia sa v uvedenej oblasti nevyskytujú často, z údajov, ktoré už boli v minulosti zaznamenané a vyhodnotené modernými prístrojmi a metódami z existujúcich seizmických sietí, máme informáciu o dvoch silnejších zemetraseniach.
17.2.1997 (Janova Lehota)
Zemetrasenie NSSS nezaznamenala, podľa makroseizmických účinkov zo 6 lokalít bolo lokalizované do Lehoty pod Vtáčnikom. Zemetrasenie však zaznamenala lokálna sieť EMO s ML = 2.9, čo po prepočte na momentové magnitúdo dáva Mw = 2,7. Zemetrasenie bolo pocítené aj v banských chodbách 7. ťažobného úseku v Bani Cigeľ, no žiadne škody na zariadení bane a výstužiach neboli zistené.
25.5.2004 (Sebedražie)
Zemetrasenie zaznamenala NSSS, ML = 2,2, čo pri prepočte na momentové magnitúdo dáva Mw = 2,1. Zemetrasenie nebolo pocítené makroseizmicky. Zemetrasenie nezaznamenala lokálna sieť EMO.
Za obdobie 2010 – 2019 bolo v tejto oblasti zaznamenaných ešte ďalších cca 20 zemetrasení, s ML (lokálne magnitúdo) 0-1, t.j. boli zaznamenané len prístrojmi, bez makroseizmických účinkov. Napr. mikrozemetrasenie s ML 0,3 24. 1. 2021 sa v rovnakej epicentrálnej oblasti zaznamenalo len prístrojmi.
Údaje o súčasnom zemetrasení budú ďalej analyzované a priebežne aktualizované.
Text: Ján Madarás, Kristián Csicsay, Andrej Cipciar, Peter Labák, Róbert Kysel, Peter Pažák
Grafické prílohy: ÚVZ SAV, Geofyzikálny odbor, Oddelenie seizmológie
