Stratigrafické sukcesie v sedimentárnych vrtoch sú jedinečnými historickými archívmi minulých ekologických a klimatických eventov. Časové rozlíšenie takýchto záznamov z morských prostredí je ale často príliš hrubé (jedna vrstva časovo spriemeruje niekoľko storočí až tisícročí) a neúplné, keďže rýchlosti sedimentácie v takýchto prostrediach sú zvyčajne veľmi pomalé. V článku publikovanom v Proceedings of the Royal Society B (https://doi.org/10.1098/rspb.2020.0695), Tomašových et al. ale naznačujú, že najmladší stratigrafický (antropocénny) záznam v severnom Jadranskom mori poskytuje stratigrafické rozlíšenie na úrovni desaťročí a pomerne presne dokumentuje náhlu ekologickú zmenu ovplyvňujúcu bentické spoločenstvá počas dvadsiateho storočia. K tejto zmene došlo prednostne na miestach kde došlo k anoxii alebo hypoxii vodného stĺpca nad morským dnom. Vyššia frekvencia hypoxických udalostí počas dvadsiateho storočia viedla k poklesu miešania sedimentov hrabavými bentickými organizmami z niekoľkých decimetrov na menej ako 20 cm, čo výrazne zvýšilo stratigrafické rozlíšenie antropocénneho stratigrafického záznamu.
Ďalšie informácie: https://fgga.univie.ac.at/news/artikel/meeresgrund-und-korbmuschel/
