Základný výskum
DHAVAMANI, Ramachandran – KYŠKA-PIPÍK, Radovan** – SOČUVKA, Valentín – ŠURKA, Juraj – STAREK, Dušan – MILOVSKÝ, Rastislav – UHLÍK, P. – VIDHYA, Marina – ŽATKOVÁ, Lucia – KRÁĽ, P. Sub-bottom and bathymetry sonar inspection of postglacial lacustrine infill of the alpine lakes (Tatra Mts., Slovakia). In Catena, 2022, vol. 209, art. no. 105787. (2021: 6.367 – IF, Q1 – JCR, 1.391 – SJR, Q1 – SJR). ISSN 0341-8162. https://doi.org/10.1016/j.catena.2021.105787
V tatranských plesách prebieha od konca poslednej doby ľadovej pomalé usadzovanie organických a jemnozrnných sedimentov, ktoré boli skúmané pomocou dvoch typov sonarov. Sonar typu AUVEM zmapoval povrch dna plies, zatiaľ čo sonar typu CHIRP preskúmal hrúbku sedimentárnej výplne. Pre správnu interpretáciu sonarového výskumu boli vykonané vrty do dna plies. Najstaršou sedimentárnou sekvenciou plies sú varvy (laminované jemnozrnné usadeniny), ktoré vznikali počas topenia ľadovcov a ukončenie ich sedimentácie definuje zánik ľadovca v danej doline. Táto interpretácia posúva zánik ľadovcov v Tatrách do mladších období, než je dnes uvažované. Na varvách sa ukladali organické sedimenty, ktorých sedimentácia prebieha až dodnes. Táto základná sedimentačná schéma je však medzi plesami veľmi variabilná v obsahu a mocnosti sedimentov (od 0,7m až >11m), a ktorú navyše ovplyvňujú osypy, skalné rútenia a splachy, ktoré sú najkomplexnejšie vyvinuté v okolí Veľkého Hincovho plesa. Sonarový výskum ukázal aj skalné zrútenia, ktoré nemajú žiadne indikátory v okolí plies a sú výsledkom vnútrojazerných zosuvov. Identifikácia geodynamických javov vykazuje silnú faciálnu koreláciu a ich výskyt je v čase náhodný, čo znamená, že ich vznik neodpovedá klimatickým zmenám. Prvýkrát boli zdokumentované dnové pramene nekrasového pôvodu, ktoré konzumujú a premiešavajú vlastnú sedimentárnu výplň.
LUKASOVÁ, Veronika** – BIČÁROVÁ, Svetlana – BUCHHOLCEROVÁ, Anna – ADAMČÍKOVÁ, Katarína. Low sensitivity of Pinus mugo to surface ozone pollution in the subalpine zone of continental Europe. In International Journal of Biometeorology, 2022, vol. 66, iss. 10, p. 2311-2324. (2021: 3.738 – IF, Q2 – JCR, 0.801 – SJR, Q1 – SJR). ISSN 0020-7128. https://doi.org/10.1007/s00484-022-02359-2 ŠKVARENINOVÁ, Jana – LUKASOVÁ, Veronika** – BORSÁNYI, Peter – KVAS, Andrej – VIDO, Jaroslav – ŠTEFKOVÁ, Jaroslava – ŠKVARENINA, Jaroslav**. The effect of climate change on spring frosts and flowering of Crataegus laevigata – The indicator of the validity of the weather lore about “The Ice Saints”. In Ecological Indicators, 2022, vol. 145, december, 109688. (2021: 6.263 – IF, Q1 – JCR, 1.284 – SJR, Q1 – SJR). ISSN 1470-160X. https://doi.org/10.1007/s00484-022-02359-2
V porovnaní s pred-industriálnym obdobím sú dnes vysokohorské oblasti exponované výrazne zvýšeným koncentráciám škodlivého prízemného (troposférického) ozónu (O3) v ovzduší. V našej práci (Lukasová et al., 2022) sme skúmali, ako tieto koncentrácie vplývajú na stav borovice horskej – kosodreviny v kontinentálnej klíme Vysokých Tatier. Zistili sme, že rozsah viditeľného poškodenia ihlíc spôsobeného ozónom bol menší v porovnaní s inými abiotickými a biotickými činiteľmi. Naviac štatisticky významné korelácie medzi vegetačným indexom (NDVI) kosodreviny odvodeným zo satelitných snímok a klimatickými faktormi ukázali pozitívny vplyv fotosynteticky aktívneho žiarenia, teplotného faktora a vodivosti prieduchov na stav kosodreviny. Vplyv klimatických faktorov, ktoré podporujú rastové procesy kosodreviny, môže potláčať negatívne účinky prijatých ozónových dávok.
Na jar v období kvitnutia sú neskoré mrazy jedným z najnebezpečnejších meteorologických javov vedúcich k poškodeniu úrody. V práci (Škvareninová et al., 2022) sme hodnotili riziko poškodenia kvitnúceho hlohu (Crataegus laevigata) neskorým mrazom v období pranostiky “Na ľadových svätých mráz všetky kvety spáli” v období klimatickej zmeny. Výsledky ukazujú, že pravdepodobnosť výskytu mrazu v období pranostiky je stále veľmi vysoká. Skorší začiatok kvitnutia hlohu o 3,6 až 6,2 dňa za desaťročie vplyvom zmeny klímy spôsobil, že v súčasnosti prebieha vo väčšine nadmorských výšok práve v čase pranostiky, čím sa zvýšilo aj riziko poškodenia kvetov.
BROSKA, Igor** – JANÁK, Marian – SVOJTKA, Martin – YI, Keewook – KONEČNÝ, Patrik – KUBIŠ, Michal – KURYLO, Sergiy – HRDLIČKA, Martin – MARASZEWSKA, Maria. Variscan granitic magmatism in the Western Carpathians with linkage to slab break-off. In Lithos, 2022, vol. 412, art. no. 106589. (2021: 4.020 – IF, Q2 – JCR, 1.630 – SJR, Q1 – SJR). ISSN 0024-4937. https://doi.org/10.1016/j.lithos.2021.106589
Granitické horniny v Malej Fatre a Nízkych Tatrách, ktoré vznikli počas Varískej orogenézy pri kolízii prakontinentov Gondwana a Laurázia, majú svoj rudonosný význam, napríklad ako zdroj antimónu, čo je dôvod prečo sa snažíme lepšie pochopiť ich genézu. Izotopovým datovaním zirkónov z granitov Malej Fatry sa identifikovali: (a) anatektické granity (diatexity) s vekom 362 miliónov rokov, (b) málo diferencované granity s vekom 353 miliónov rokov a (c) granity s väčším podielom kôrového komponentu formujúce sa v relatívne krátkom časovom rozpätí cca 347 až 342 miliónov rokov. Tieto najmladšie granity v Malej Fatre a asi aj na Slovensku vznikali intenzívnejším prísunom tepla pri vyklenutí horúcej astenosféry do vyššej úrovne litosféry Zeme. Kolízne udalosti vrcholili pred 362 milińmi rokov, keď sa pri dekompresii tvorili diatexity (Obr. 1A). Granity s vekom cca 353 miliónov rokov v Malej Fatre vznikali ako dôsledok zlomenia subdukovanej dosky (Obr. 1B). Zintenzívnením prísunu tepla z astenosféry vznikala hlavná masa granitov v rozpätí 347–342 mil. rokov (Obr. 1C). Na intenzívny tok tepla z astenosféry, ktorý viedol k intenzívnejšiemu miešaniu a homogenizácii tavenín, svedčia mineralogické údaje (Obr. 2). Obdobný proces tvorby granitov so zlomením subdukovanej dosky a zvýšeným tepelným účinkom astenosféry na spodnú kôru sa preukázal aj v Nízkych Tatrách – tu kolízne anatektické granity (diatexity) sú vekovo podobné malofatranským (360 mi. rokov), ale hlavná masa granitov vznikala v rozpätí 353 až 352 miliónov rokov a časovo odpovedá staršej skupine granitov Malej Fatry (Obr. 3). V podobnom veku boli tvorené aj granity vo Vysokých Tatrách (cca 350 miliónov rokov). Tieto pri intrúzii vyniesli z hĺbok litosféry diority s vekom 359 miliónov rokov poukazujúce na ranú etapu tvorby západokarpatských granitov.
Aplikačný typ
VAJDA, Peter** – CAMACHO, Antonio G. – FERNÁNDEZ, Jose. Benefits and Limitations of the growth inversion approach in volcano gravimetry demonstrated on the revisited 2004–2005 Tenerife unrest. In Surveys in Geophysics, 2022, vol. 43. (2021: 7.965 – IF, Q1 – JCR, 1.956 – SJR, Q1 – SJR). ISSN 0169-3298. https://doi.org/10.1007/s10712-022-09738-9.
POLI, Nicola – PAŠTEKA, Roman – ZAHOREC, Pavol. Atomic changes can map subterranean structures. In Nature, 2022, vol. 602, no. 7898, p. 579-580. (2021: 69.504 – IF, Q1 – JCR, 17.897 – SJR, Q1 – SJR, karentované – CCC). (2022 – Current Contents, WOS, SCOPUS). ISSN 0028-0836. https://doi.org/10.1038/d41586-022-00464-1
ZHAO, Jin** – BINDI, Marco – EITZINGER, Josef – FERRISE, Roberto – GAILE, Zinta – GOBIN, Anne – HOLZKÄMPER, annelie – KERSEBAUM, Kurt Kristian – KOZYRA, Jerzy – KRIAUČIūNIENÉ, Zita – LOIT, Evelin – NEJEDLÍK, Pavol – NENDEL, Claas – NIINEMETS, Ülo – PALOSUO, Taru – PELTONEN-SAINIO, Pirjo – POTOPOVÁ, Vera – RUIZ-RAMOS, Margarita – REIDSMA, Pytrik – RIJK, Bert – TRNKA, Mirek – VAN ITTERSUM, Martin K. – OLESEN, Jörgen Eivind. Priority for climate adaptation measures in European crop production systems. In European Journal of Agronomy, 2022, vol. 138, august, art. no. 126516. (2021: 5.722 – IF, Q1 – JCR, 1.426 – SJR, Q1 – SJR). https://doi.org/10.1016/j.eja.2022.126516
BRIESTENSKÝ, Miloš** – AMBROSINO, Fabrizio – SMETANOVÁ, Iveta – THINOVÁ, Lenka – ŠEBELA, Stanka – STEMBERK, Josef – PRISTAŠOVÁ, Lucia – CONCEPTIÓN PLA – BENAVENTE, David. Radon in dead-end caves in Europe. In Journal of Cave and Karst Studies, 2022, vol. 84, no. 2, p. 41-50. (2021: 1.282 – IF, Q4 – JCR, 0.317 – SJR, Q3 – SJR). ISSN 1090-6924. https://doi.org/10.4311/2021ES0101 MÜLLEROVÁ, Monika** – MRUSKOVÁ, Lucia – HOLÝ, Karol – SMETANOVÁ, Iveta – BRANDÝSOVÁ, Alžbeta. Estimation of seasonal correction factor for indoor radon conentration in Slovakia: a preliminary survey. In Journal of Radioanalytical and Nuclear Chemistry-Articles, 2022, vol. 331, no. 2, p. 999-1004. (2021: 1.754 – IF, Q2 – JCR, 0.364 – SJR, Q2 – SJR). ISSN 0236-5731. https://doi.org/10.1007/s10967-021-08139-3 MÜLLEROVÁ, Monika** – HOLÝ, Karol – KUREKOVÁ, Patrícia – SMETANOVÁ, Iveta. Radon monitoring in selected kindergartens in Slovakia. In Radiation Protection Dosimetry, 2022, vol. 198 no. 9-11, p. 766-770. (2021: 0.954 – IF, Q4 – JCR, 0.355 – SJR, Q3 – SJR). ISSN 0144-8420. https://doi.org/10.1093/rpd/ncac141 SMETANOVÁ, Iveta** – MOJZEŠ, Andrej – CSICSAY, Kristián – MARKO, František. Indoor radon monitoring in selected buildings in Vydrník (Vikartovce Fault, Slovakia. In Radiation Protection Dosimetry, 2022, vol. 198, no. 9-11, p. 785-790. (2021: 0.954 – IF, Q4 – JCR, 0.355 – SJR, Q3 – SJR). ISSN 0144-8420. https://doi.org/10.1093/rpd/ncac133
Medzinárodné vedecké projekty
TOMAŠOVÝCH, Adam** – GALLMETZER, Ivo – HASELMAIR, Alexandra – ZUSCHIN, Martin. Inferring time averaging and hiatus durations in the stratigraphic record of high-frequency depositional sequences. In Sedimentology, 2022, vol. 69, no. 3, p. 1083-1118. (2021: 3.810 – IF, Q1 – JCR, 1.224 – SJR, Q1 – SJR). ISSN 0037-0746. Dostupné na: https://doi.org/10.1111/sed.12936 TOMAŠOVÝCH, Adam** – GARCÍA-RAMOS, Diego A. – NAWROT, Rafał – NEBELSICK, James H. – ZUSCHIN, Martin. How long does a brachiopod shell last on a seafloor? Modern mid-bathyal environments as taphonomic analogues of continental shelves prior to the Mesozoic Marine Revolution. In Palaeontology, 2022, vol. 65, no. 6, art. no. e12631 (2021: 3.547 – IF, Q1 – JCR, 1.360 – SJR, Q1 – SJR). https://doi.org/10.1111/pala.12631
MILADINOVA, Irena** – FROITZHEIM, Nikolaus – NAGEL, Thorsten – JANÁK, Marian – FONSECA, Raúl O. C. – SPRUNG, Peter – MÜNKER, Carsten. Constraining the process of intracontinental subduction in the Austroalpine Nappes: Implications from petrology and Lu-Hf geochronology of eclogites. In Journal of Metamorphic Geology, 2022, vol. 40, no. 3, p. 423-456. (2021: 4.472 – IF, Q1 – JCR, 2.210 – SJR, Q1 – SJR). ISSN 0263-4929. https://doi.org/10.1111/jmg.12634 MAZUR, Stanislaw** – MAJKA, Jarosław – BARNES, Christopher – MCCLELLAND, William C. – BUKAŁA, Michał – JANÁK, Marian – KOŚMIŃSKA, Karolina. Exhumation of the high-pressure Richarddalen Complex in NWSvalbard: Insights from Ar-40/(39)Argeochronology. In Terra Nova, 2022, vol. 34, no. 4, p. 330-339. (2021: 3.271 – IF, Q2 – JCR, 1.214 – SJR, Q1 – SJR). ISSN 0954-4879. https://doi.org/10.1111/ter.12597
MÁRTON, Emő** – KYŠKA-PIPÍK, Radovan – STAREK, Dušan – KOVÁCS, Erika – VIDHYA, Marina – SWIERCZEWSKA, Anna – TOKARSKI, Antoni – VOJTKO, Rastislav – SCHLOGL, Silvia. Enhancing the reliability of the magnetostratigraphic age assignment of azimuthally nonoriented drill cores by the integrated application of palaeomagnetic analysis, field tests, anisotropy of magnetic susceptibility, and the evolution of the endemic fauna as documented on the upper Miocene limnic deposits of the Turiec Basin (Western Carpathians). In AAPG Bulletin, 2022, vol. 106, no. 4, p. 803-827. (2021: 3.863 – IF, Q2 – JCR, 1.292 – SJR, Q1 – SJR). ISSN 0149-1423. https://doi.org/10.1306/10042120019
